Legenda hovorí, že pôvodne pohanský kňaz Valentín, obrátený na kresťanskú vieru, žil v Ríme v treťom storočí po Kristovi. V ríši v tom čase platil dekrét cisára Claudia, ktorým sa zakazovalo rímskym vojakom ženiť sa, pretože manželské radosti by ich odvádzali od plnenia vojenských povinností. Svätý Valentín považoval nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával. Za to skončil vo väzení. Aj tam pomáhal kresťanom, posilňoval ich modlitbami a robil zázraky. Vo väzení si jeden žalárnik všimol jeho múdrosť a osvetu a chcel, aby dával Valentín lekcie jeho dcére. Julia bola krásna a múdra, no od narodenia bola nevidiaca. Valentín jej rozprával príbehy o histórii Rimanov, učil ju o prírode, aritmetike a Bohu. Ona uvidela svet jeho očami, dôverovala mu a postupne sa do seba zamilovali. Údajne jej jeho láska a úprimná modlitba vrátila zrak. V posledný večer pred popravou napísal Valentín Julii list, ktorý podpísal slovami: ,,Od tvojho Valentína.“ Odkaz bol doručený na ďalší deň 14. februára v roku 270. A tak vznikla prvá symbolická valentínka.
A práve to sa stalo základom valentínskej tradície.
Valentínske pozdravy si ale začali ľudia posielať až oveľa neskôr. Prvú „valentínku“ vraj poslal v 15. storočí z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles, no tradícia sa rozšírila najviac v 19. storočí, kedy sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Tohto sa chytili aj ďalší obchodníci a postupne začali ponúkať valentínske sladkosti, kytice, hračky, či šperky…
Deň zamilovaných – 14. február – je populárny v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, USA, Kanade, Japonsku, Austrálii i ďalších štátoch sveta. V samotnom Taliansku Deň svätého Valentína tradične slávia slávnostným stolovaním, darovaním kvetov, sľubmi. Zaľúbení v Španielsku kladú dôraz na slávnostnú večeru so sviečkami. V Nemecku majú tradície podobné talianskym, teda dievčatá či ženy dostávajú kvety, večera má romantický charakter. V Japonsku dávajú dievčatá chlapcom čokoládu. Tí, čo dostali tento darček, môžu o mesiac – 14. marca – dať dotyčnej bielu čokoládu. V USA je sv. Valentín nielen sviatkom zaľúbených, ale aj dňom pre rodiny a pre priateľov. V Brazílii majú svojho Valentína 12. júna, deň pred sviatkom sv. Antona, patróna manželov. Ženy, ktoré ešte nie sú vydaté, vtedy nosia so sebou sošku sv. Antona, ktorému sa zdôveria s túžbou ísť k oltáru. Slováci najčastejšie v ten deň darujú sladkosti a kvety. Deň zaľúbených nadobudol na Slovensku aj iný rozmer – Slovenský Červený kríž v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR a hematologicko-transfúznymi oddeleniami organizujú Valentínsku kvapku krvi. Jej cieľom je motivovať mladých ľudí, aby darovali krv a rozšírili tak zoznam darcov.
Deň svätého Valentína alebo Lupercalia?
Niektoré zdroje tvrdia, že kresťanská cirkev sa rozhodla oslavovať sviatok svätého Valentína v deň 14. februára, aby „pokresťančila“ pohanský sviatok nazývaný Lupercalia, ktorý sa zvykol oslavovať v polovici februára. Lupercalia oslavovala plodnosť a bola venovaná rímskemu bohu stád, úrody a plodnosti Faunovi a taktiež zakladateľom Ríma Romulovi a Removi. Pomerne nechutný obrad sa skladal z obetovania kozy, ktorá mala priniesť plodnosť a obety psa, ktorý zaručoval čistotu. Kožu z kozy potom rozdelili na pásiky, tie namočili do krvi obetí a vydali sa s nimi do ulíc, pričom s kúskami kože jemne plieskali ženy a ornú pôdu. Rímske ženy sa z tejto tradície údajne celkom tešili, keďže verili, že dotyk obetovanej kože ich urobí plodnými. Podvečer na sviatok Lupercalie potom všetky ženy z mesta vložili svoje mená do veľkej urny, slobodní mládenci si potom z urny ťahali mená a ktorej meno si vytiahli, s tou museli rok tvoriť pár. Táto „párovačka“ často prerástla do lásky a manželstva.
Lupercalia bola ale cirkvou vyhlásená za nekresťanskú a vďaka rozmachu kresťanstva postupne zanikala. V piatom storočí potom pápež Geláz I. oficiálne označil tento deň ako deň svätého Valentína, no vtedy sa ešte tak tuho nespájal s romantickou láskou. V stredovekom Francúzsku a Veľkej Británii ľudia verili, že práve v tento deň sa začína obdobie párenia vo svete vtákov, čo výrazne prispelo k významu dňa svätého Valentína ako ho poznáme dnes.
Sv. Valentín má byť symbolom lásky všeobecne, nie len tej partnerskej.
14. februára, sa totiž príroda prebúdza zo zimného spánku a vtáky začínajú svoje svadobné tance.
Mnohé firmy sviatok využívajú či dokonca zneužívajú. Niekedy je to čistá komercia, výrobcom ide skôr o peniaze a nie o lásku ľudí. Preto ja by som navrhovala, aby ten, kto chce obdarovať milovaného a vyjadriť mu svoju náklonnosť, radšej Valentínku sám vyrobil, napísal a nakreslil alebo darček sám vymyslel. Dôležitejší je postoj srdca ako luxusný darček, ci umelá alebo sladká Valentínka, kúpená za peniaze. Partneri a osobitne manželia by si mali prejavovať náklonnosť a lásku nielen na sviatok Valentína, ale aj hocikedy cez rok. Ruža či iný kvet poteší ženu kedykoľvek cez rok, nielen na tento sviatok.
Ale tým, ktorí majú sviatok sv. Valentína radi, medzi ich patrím aj ja, prajem, aby tento deň prežili v láske a vzájomnom prijatí.
Redakcia sv. Márie Goretti 
Pridaj komentár